objektívne o jadre

Od čitateľa J. K. sme dostali dopyt: V poslednom období boli v niektorých novinách uverejňované informácie o výpovediach pracovníkov jadrovej elektrárne, a aj o tom „že sú nenahraditeľní“. Ale veď každý je na tomto svete nahraditeľný, nie? Tak ako to vlastne je?

V súvislosti s výpoveďami pracovníkov atómových elektrární prebiehala o tom v rôznych médiách diskusia a my sa k príčinám výpovedí a riešeniu situácie vyjadrovať nebudeme. To je skôr úloha odborovej organizácie, prevádzkovateľa a Úradu jadrového dozoru SR. Tu odpovieme len na Vašu otázku o nahraditeľnosti, či nenahraditeľnosti pracovníkov obsluhy jadrovej elektrárne.

Pravda je ako obyčajne niekde uprostred. Samozrejme každý na tomto svete je (pracovne) nahraditeľný, ale aj to nie úplne, ale iba relatívne. Veď staré príslovie hovorí „Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté”. Platí to najmä u profesií, kde je potrebná zodpovednosť, skúsenosť, a mimoriadne schopnosti. Teda tam kde sú očakávané špičkové výkony. A to sa netýka iba jadrovej energetiky.

Konkrétne však v oblasti jadrovej energetiky, na ktorú sa pýtate, je to otázka starostlivého výberu, prípravy ako aj udržiavania odborných schopností týchto pracovníkov na požadovanej úrovni. Samozrejme, že jadrová bezpečnosť neleží iba na ich bedrách. Na elektrárni  je množstvo pracovníkov aj v pozadí, ale obslužní pracovníci sú tí, ktorí majú bezprostredne ruku na riadiacich kľúčoch počas nepretržitej prevádzky.

V stručnosti – obsluha musí mať odpovedajúce technické (väčšinou vysokoškolské) vzdelanie, naviac musí úspešne absolvovať špeciálne dvojročné školenie, ktoré sa prakticky rovná posledným ročníkom na špecializovanej vysokej škole. Musia byť preverení, že ich rodinné zázemie nedáva predpoklad k extrémistickým prejavom. Musia byť zdraví (telesne aj duševne). A čo je najdôležitejšie – musia získať na výkon svojej funkcie licenciu skúškou pred štátnou skúšobnou komisiou. Pričom toto všetko – zdravotné, psychologické testy a odborné skúšky pre potvrdenie licencie sa pravidelne opakujú každé dva roky. Okrem toho, odborný postup v týchto funkciách je podmienený predchádzajúcou úspešnou prácou na nižšom stupni riadenia, predtým ako je pracovník povýšený. Ďalej sa tu uplatňuje ešte selektívny výber « najlepší z najlepších », čo zabezpečuje kvalitu.

Výsledkom toho je, že od skončenia odbornej strednej či vysokej školy (a nástupu do práce v jadrovej elektrárni) získame takýchto ľudí na skutočný výkon práce až za niekoľko rokov! A teda úplne teoreticky na funkciu zmenového inžiniera nemôžeme očakávať nástup čerstvého absolventa vysokej školy skôr ako po piatich rokoch  (avšak prakticky je to omnoho viac)! A iste aj sám uznáte, že takýchto pracovníkov nie je možné nahradiť len tak. Nakoniec tento fakt je ošetrený aj v tzv. « Atómovom Zákone », hlavne v paragrafoch 24 a 34, kde je uzákonená pokuta pre prípady ak by na tieto funkcie bol „náhodou protekčne“, alebo z nedbalosti postavený pracovník bez splnenia adekvátnych požiadaviek.

Na záver si pripomeňme, že táto oblasť bola vždy veľmi seriózne vnímaná a aj dodržiavaná počas celej doterajšej slovenskej aj československej histórie jadrovej energetiky. Aj v bývalom federálnom zákone existovala povinnosť pokutovať čiastkou jeden milión československých korún neoprávnené zaradenie do funkcie pracovníka bez odpovedajúcich skúšok. To v tom čase bola vzhľadom na infláciu suma porovnateľná s dnešným miliónom Eur!

Teší nás, že za celé obdobie našej jadrovej energetiky sa nikdy nič také nestalo.

Redakcia blogu „veteranijadra“