objektívne o jadre

Na dobré otázky nie je ľahké rýchlo odpovedať. Pokúsime sa preto s istým odstupom odpovedať čitateľovi, ako sme avizovali v našom predchádzajúcom príspevku:

c) Fisherman: aký typ reaktora by ste postavili v EBO, ako náhradu za V2? Samozrejme keby boli peniaze…

Odpoveď: výber typu reaktora samozrejme nebude závisieť od redakčnej rady tohto nášho „kolektívneho blogu“… Ale na tomto mieste si uvedieme aspoň niektoré zásady, ktoré by mali zvážiť (a veríme, že aj zvažujú) tí čo o tom budú rozhodovať:

• typ nového reaktora by mal byť vybraný z arzenálu ponúk veľkých výrobcov Európy (hlavne Francúzsko, Rusko), so spoluprácou slovenských a českých firiem na dodávkach niektorých komponent.

• V súčasnosti sú licencovateľné reaktory 1000 – 1600 MW, takže pre výber výkonu sú tým dané mantinely. Reaktory okolo 600 MW o ktorých sa uvažovalo v minulosti sú zatiaľ vo vývoji. Pre väčší reaktor hovoria ekonomické dôvody, lebo čím je reaktorový blok väčší, tým sú investičné náklady efektívnejšie využité, inými slovami, tým je MWh z bloku lacnejšia.

• a zrejme by bolo vhodné aby to bol typ PWR, alebo VVER, či už z hľadiska technologicko-bezpečnostných aspektov, ako aj z hľadiska prevádzkových skúseností s tlakovodnými reaktormi na Slovensku.

Z hľadiska pokročilosti riešení a ich reálneho odskúšania v prevádzke by teda pripadali do úvahy tlakovodné reaktory tretej generácie, prípadne „III+“ generácie – v týchto kategóriách sú prevádzkovo odskúšané bloky o výkonoch 1000-1200 MW.

Zaujímavý je čínsky projekt reaktorov o výkone 600 MW na báze francúzskych technológií – takéto bloky sú vo výstavbe v lokalitách Quinshan a Changjiang, v provincii Hainan. Reaktor síce ešte nie je prevádzkovo odskúšaný, ale projektanti uvádzajú, že je „vyskladaný“ len z prevádzkovo odskúšaných zariadení francúzskych projektov. Môže byť zaujímavý pre menšie krajiny. Jeho licencovanie v Európe však zatiaľ nie je otázkou dňa.

Čo sa týka financovania – stručne sa zmienime o niekoľkých modeloch financovania, ktoré poznáme zo súčasnosti:

1. Stavbu zafinancuje energetická spoločnosť, ktorá na to má… prípadne konzorcium spoločností. V prípade konzorcia sa riziko aj výnosy rozdelia medzi partnerov.
2. Stavbu zafinancuje štát, ktorý si na to zoberie úver vo výške niekoľkých miliárd Eur.
3. Stavbu zafinancujú budúci väčší zákazníci, ktorí sa na to zložia (tzv. model Mankala). Takto je financovaná výstavba fínskej elektrárne Olkiluoto.
4. Na financovaní stavby sa dohodne investor s generálnym dodávateľom, niekedy na základe medzištátnej zmluvy („maďarský“ model).

Pripomeňme si, že stavba atómovej elektrárne predstavuje veľkú investíciu, ktorej návratnosť je ovplyvnená vývojom cien elektriny na medzinárodnom trhu a stabilitou politických a hospodárskych podmienok v danej časti sveta.

ad a) Vo svete usilujúcom sa o rýchly zisk a minimalizovanie rizík dnes je len málo pravdepodobné, že sa nájde spoločnosť, alebo konzorcium spoločností, ktoré by boli schopné, alebo ochotné niesť investíciu, ktorej návratnosť by prevyšovala „prijateľnú“ dobu návratnosti do 12-15 rokov. Aj v prípade „slovenskej“ energetickej spoločnosti je to málo pravdepodobné.

ad b) Je možné, že by štát vzal na seba toto bremeno vysokého úveru. Vzhľadom na jeho výšku však by bolo dobrým riešením spojenie sa s niektorým susedným štátom, ktorý by sa delil o náklady aj výnosy. Takýto model funguje napr. pre elektráreň Krško, ktorá je spoluvlastníctvom Slovinska a Chorvátska.

ad c) Vo Fínsku bežia od r. 1960 projekty nazvané Mankala, podľa názvu spoločnosti, ktorá ako prvá vznikla na základe rozhodnutia fínskeho Najvyššieho súdu, že v energetike je povolený vlastnícky model pri ktorom výrobcovia energie sú v spoločnom vlastníctve niekoľkých strán, ktoré nesú náklady na prevádzku spoločnosti. V slovenských podmienkach však je schválenie takéhoto modelu vysoko nepravdepodobné, takže sa tu nebudeme zaoberať detailmi.

ad d) Podmienky zmluvy medzi MR a RF nie sú známe, lebo zmluva nie je verejná, ale pri tomto, pre nás zaujímavom prípade popíšeme stručne doterajšie kroky a stav projektu:

V marci 2009  Maďarský Parlament rozhodol predbežne o umiestení 2 blokov 1000 MW v lokalite Paks (ide o analogiu „Decision in Principle“, ktorú Maďarsko prebralo z Finskej praxe licencovania – a premietli ju aj do maďarského Atómového zákona). V r. 2012 bola založená samostatná akciová spoločnosť MVM Paks II NPP Development Private Limited Company, vlastnená 100 % spoločnosťou MVM.

Po tom, čo vláda nezískala pôžičku za prijateľných podmienok na „západnom trhu“, dohodla sa s ruským Rosatomom a v januári 2014 podpísala dohodu o stavbe dvoch reaktorov v lokalite Paks. Rusko poskytne 80% financií nákladov na projekt. Maďarská vláda vtedy informovala že investíciu vo výške cca 12 miliard EUR za 2×1200 MW odsúhlasila Európska Komisia. 10 miliardový podiel Ruskej strany Maďarsko splatí počas 21 rokov prevádzky. V zmluve je zakotvené, že pre 40% dodávok pre stavbu budú zazmluvnené domáce, maďarské firmy….

V októbri 2014 boli akcie MVM Paks II NPP Development Privat Co. prevedené na štát, aby financovanie spoločnosti nebolo v rozpore s pravidlami EÚ. V novembri 2015 však Európska Komisia oznámila že zahájila právne aktivity proti Maďarsku pre kontrakt na stavbu Paks II s ROSATOM pre jeho nesúlad s pravidlami EÚ. V tomto spore maďarská strana obhájila svoj postup, pretože v novembri 2016 Európska komisia rozhodla, že kroky maďarskej vlády boli v súlade s pravidlami EÚ pre verejné obstarávanie, a v marci 2017 komisia tiež oznámila, že zastavuje svoje vyšetrovanie ohľadne štátnej pomoci pri investíciách pre Paks II.

Od 3. mája 2017 bol výkonom vlastníckych práv a povinností pre štátnu akciovú spoločnosť MVM Paks II NPP Development poverený János Süli, minister bez kresla. Je zodpovedný za projektovanie, stavbu a inštalovanie dvoch nových jadrových blokov č. 5 a 6 v Pakši.

ooOOOoo

V tomto blogu sme sa letmo dotkli tém, ktorých význam a aj možnosti serióznej analýzy sú ďaleko mimo rámca tohto „literárneho útvaru“ akým je blog. Preto sa ospravedlňujeme čitateľovi a aj ďalším záujemcom, ak sme nesplnili ich očakávanie.

Veteráni jadrovej energetiky