objektívne o jadre

Dvadsiateho druhého februára, v deň 40. výročia druhej a finálnej vážnej havárie na jadrovej elektrárni A1 sme publikovali prvú časť blogu o hranej filmovej rekonštrukcii prvej havárie z 5.1.1976. Z priestorových dôvodov sme sa venovali len najzávažnejšiemu zavádzaniu divákov, ktorému sa vštepovalo do hlavy, že reaktor A1 bol rovnaký ako havarovaný reaktor v Černobyle. Tu sa zastavíme pri niektorých ďalších deformáciách scenáristov filmu.

Tendenčne sa tam tvrdí, že „bezpečnostné opatrenia, s ktorými mali byť zamestnanci pravidelne zoznamovaní, neboli dostatočné, nezaoberali sa únikom CO₂… nikto zo zamestnancov presne nevedel, čo v takom prípade robiť… “  – prirodzene je možné dodatočne diskutovať čo bolo, alebo nebolo dostatočné (nie nadarmo sa hovorí, že po prehratej bitke vie každý vojačik čo sa malo robiť lepšie). Ale v skutočnosti pri pravidelných školeniach boli zamestnanci zoznamovaní s vlastnosťami CO₂, s použitím dýchacích prístrojov atď. O prevádzkových únikoch CO₂ z nedostatočne tesného systému „každý“ vedel a aj o tom, čo majú robiť v prípadoch veľkých únikov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že operátori blokovej dozorne v súčinnosti s pracovníkmi zúčastnenými pri výmene palivového článku dokázali manipuláciami s turbokompresormi jednotlivých slučiek vyhovujúcim spôsobom reaktor chladiť až do úplného utesnenia kanála, z ktorého bol čerstvý článok vymrštený.

Pred uvedením reaktora do prevádzky v r. 1972 boli vykonané analýzy aj o možnosti a riešení situácie s úplnou stratou chladiva. Počítali sme aj s prirodzeným chladením (termosifon) zmesou vzduchu a CO₂ bez práce turbokompresorov, pričom čiastočné chladenie palivových prútov by zabezpečoval reverzný pohyb vzducho-plynovej zmesi zdola nahor, vplyvom jej ohriatia od paliva. Sám som sa na týchto výpočtoch v pobočke EGÚ v J. Bohuniciach (Výskumný ústav energetický) v r. 1966-67 zúčastnil, pod vedením neskoršieho prvého predsedu Slovenskej nukleárnej spoločnosti J. Suchomela.

Je síce pravda, že všetci zúčastnení boli touto udalosťou v prvom momente šokovaní, ale boli si vedomí toho, že musia zabezpečiť uzavretie otvoru kanála, z ktorého prúdil pod tlakom plyn CO₂, a zabezpečovať cirkuláciu zostatkového plynu cez reaktor. Tieto činnosti úspešne vykonali, vďaka odborným manipuláciám s chladiacimi slučkami, súčinnosti operátorov blokovej dozorne s personálom výmeny článku, ale aj teoretickej príprave, ktorá bola na úrovni znalostí a postupov tej doby. Dnešná príprava personálu je prirodzene na vyššej úrovni, vďaka simulátorom a výkonným počítačovým programom, ktoré dostatočne verne a rýchlo počítajú rozhodujúce fyzikálne veličiny celého systému jadrovej elektrárne.

Vráťme sa však ešte k začiatku havárie – komentátor sugestívne oznamuje, že pri výmene palivového článku „riziko výbuchu hrozí vždy… Skalec sa naťahuje rukou k článku (pozn. autora – pre ukončenie manipulácie)…z ničoho nič nastane silný výbuch a Skaleca odhodí do vzduchu…“  Z daného popisu by si človek mohol myslieť, že došlo k nejakému atómovému výbuchu, ale skutočnosť bola taká, že vyrazenie palivového článku ako „štupľa“, sprevádzané únikom plynu pod tlakom, spôsobilo tlakovú vlnu, ktorú v reaktorovej sále vnímali ako výbuch (otvorenie šampanského je podobne sprevádzané „výbuchom“). Celá udalosť od vyhodenia článku do čiastočného utesnenia otvoreného kanála zavážacím strojom trvala asi 1 hodinu. Za tento čas tlak plynu v reaktore poklesol únikom do sály zo 4,5 MPa na 0,2MPa (vo voľakedajších jednotkách 45 ata → 2 ata). Pozn. – reaktor bol už 24 hodín odstavený a preto východiskový tlak ako aj teplota plynu boli nižšie ako prevádzkové hodnoty.

Pre upresnenie predstavy čitateľov o udalosti budem citovať zo Správy o priebehu výmeny palivového článku z technologického kanála H-05, spísanej 9.1.1976:

…….(vynechané stránky popisujú prípravné práce a vytiahnutie vyhoreného palivového článku, pre jednoduchosť sú vynechané tiež niektoré pomocné manipulácie)…………….

Po výmene vyhoreného PČ za čerstvý ………Ing. Katrlík vydal s. Pačesovi príkaz na spustenie (čerstvého) PČ z Technologického kanála H-05 do aktívnej zóny. Po zavesení tyče ϕ 36 na žeriav S 5t a nacentrovaní na Technologický kanál H-05 previedol s. Skalec spojenie tyčí ϕ 36 a ϕ 20. Po prizdvihnutí palivového článku mikrozdvihom cca o 25 mm /žeriavnik s. Pačes/ s. Skalec vybral operný „C“ krúžok. Po jeho vybratí došlo k vymršteniu palivového kompletu z reaktora a k mohutnému výronu plynu z TK H-05. S. Skaleca tlak plynu odhodil cca 3 m pričom došlo k jeho zraneniu na hlave. Po dopadnutí na podlahu reaktorovej sály sa s. Skalec zdvihol a utekal k východu č. 1 z reaktorovej sály.………………………..Únikom plynu došlo k odtlakovaniu reaktora až na hodnotu 0,2 MPa (pozn. – v správe 2 kp/cm²). S. Pačes po oznámení situácie v reaktorovej sále operátorovi transportnej technológie a Ing. Kubalovi bol poverený za prítomnosti smenového dozimetristu nacentrovať Zavážací stroj 1 na TK H-05 a zastaviť únik plynu z reaktora. Na vykonanie tejto manipulácie išli pracovníci v kyslíkových prístrojoch. ……………………………….…(Pačes) po uvoľnení cesty nacentroval ZS 1 na TK H-05. Nacentrovanie musel prevádzať iba podľa dlaždíc na reaktore, pretože cez okulár na maske kyslíkového prístroja nevidel cez optiku ZS 1 na značku TK H-05. Po spustení hlavice ZS 1 o 12.45 hod. táto nesadla správne na ústie TK a preto s. Pačes po dohovore s operátorom previedol pokus o ručné prizdvihnutie hlavice a jej opätovné spustenie. Ani po tomto pokuse nedošlo k signalizácii utesnenia technologického kanála. Úniky sa však značne znížili, takže bolo možné čiastočne zvýšiť tlak v reaktore a zabezpečiť chladenie palivových článkov. Asi o 19,15 zavolal Smenový inžinier Ing. Holéczy Ing. Katrlíkovi, že už asi 2 hodiny pozoruje zníženie únikov plynu z reaktora. Ing. Katrlík previedol kontrolu dosadnutia hlavice ZS 1 na TK H-C5 a zistil, že signalizuje dosadnutie.

Poznámka – podľa neskorších analýz a z výpovedí účastníkov sa predpokladá, že pokles tlaku v reaktore bol väčší ako sa uvádza v Správe, t. j. pod 0,2 MPa, nakoľko už nebolo počuť zvukový efekt kritického výtoku plynu.

Pohľad do reaktorovej sály so zavážacím strojom medzi krátkodobými skladmi paliva a vekom reaktora

Dôvodom pre len čiastočné utesnenie kanála bola námraza, ktorá sa na jeho vstupe vytvorila vplyvom adiabatickej expanzie plynu, ktorý sa pri výtoku z vyššieho tlaku na nižší ochladzuje („chladničkový“ efekt). Po znížení únikov po dosadnutí hlavice zavážacieho stroja na námrazu okolo vstupu kanála sa námraza postupne rozpustila a cca za 5 hodín hlavica zavážacieho stroja kanál utesnila.

Príčinou havárie bol nedokonale „uzamknutý“ technologický kanál po zavezení palivového kompletu zavážacím strojom. Konkrétnou príčinou bolo cudzie teleso medzi telesom tesniacej zátky a maticou  ktoré mohlo zabrániť dosadnutiu. Pri kontrole tesniacej zátky bolo neskôr zistené, že poistka imbusovej skrutky, ktorá mala brániť jej otáčaniu, sa samovoľne uvoľnila a vypadla z imbusu. Dve z troch týchto poistiek chýbali… Technologické riešenie tohto uzáveru teda nebolo dostatočne spoľahlivé pre takéto miesto a takúto prevádzku…

Z chýb vo filmovej sekvencii sa dá usudzovať, že spolupráca fy JAVYS, a. s. pri príprave filmu bola len okrajová (vystúpenia 3 účastníkov udalosti uvádzajúcich niektoré fakty z priebehu havárie). Domnievame sa, že nikto z firmy nečítal scenár a asi ani nevidel výsledný produkt pred jeho uvedením v TV v r. 2007.

Vo filme sa tiež podsúva verejnosti informácia, že správy o havárií v A-1 boli utajované. Celá energetická obec informácie mala a žiadne nariadenia o utajovaní neexistovali. Správa bola odoslaná aj Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (angl. IAEA) vo Viedni.

Za spolupráce členov redakčnej rady blogu „veteranijadra“ spracoval Jozef V., administrátor blogu